Gréckokatolícka cirkev
farnosť Torysky
filiálka Nižné Repaše

Šťastie, láska, pokoj, ktorý mám, si, Spasiteľ môj, len ty sám!
Sv.Terezka z Lisieux






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org


Svätí divotvorcovia a nezištníci Kozma a Damián


Obrázok Kozma a Damián, najmladší z piatich detí významnej, bohatej a nábožnej rodiny z Arábie, boli svojou matkou Teodotou, ktorú cirkev uctieva ako svätú a jej pamiatku slávi tiež 1. novembra, veľmi starostlivo vychovaní v bázni Božej. Kvôli všetko prevyšujúcim darom ducha mali obaja tak v Kristovej náuke, ako aj vo svetskej učenosti, veľký úspech a osobitne v lekárskej vede si osvojili nezvyčajné vedomosti. Tej poslednej náuke sa neoddali kvôli zisku a zárobku, ale z úprimnej lásky k blížnemu. Od chorých nikdy neprijímali ani najmenšiu odmenu a samotní pohania, keď videli ich nezištnosť, ich nazvali „nezištníkmi“ (Doslova „bezsrebrenici“, .) alebo „bezmzdovými lekármi“. 
      Obaja títo bratia a lekári sa presťahovali do cilicíjskeho mesta Egeja, a uzdravenia, ktoré tu vykonali, sa rovnali zázrakom, pretože požehnanie Pána Boha, ktorý aj nemožné robí možným a rozkazuje aj samotnej smrti, bolo vždy s nimi. Ak boli pozvaní k chorému, nevchádzali do domu, kým sa najprv srdečne nepomodlili k Pánu Bohu. Vtedy so silnou nádejou v Božiu pomoc urobili znak sv. kríža nad chorým, s rovnakou nádejou mu dali, alebo napísali zodpovedajúci liek a chorí alebo vyzdraveli hneď, alebo cítili zlepšenie, ktoré onedlho viedlo k úplnému uzdraveniu. No podľa mienky týchto sv. lekárov sa ich dielo pri tomto ešte nekončilo, keď uzdravili telo, snažila sa uzdraviť, zachrániť aj dušu. Uzdravenie chorého nepripisovali sebe, no samotnému Bohu a uzdravených, ak ešte boli v temnote pohanstva, napomínali, aby poznávali pravého Boha, to jest Boha kresťanov, ktorý jediný môže pomôcť v každej potrebe. Srdcia týchto tak zázračne uchránených od smrti, naplnené radosťou a vďačnosťou, sa v tomto stave ochotne otvárali náuke týchto apoštolských lekárov, a tak sa stávalo, že iba s malými problémami boli všade počúvaní mnohých pohanov priviedli k poznaniu pravého Boha a k prijatiu evanjelia.

No toto na nich pritiahlo nemilosrdný hnev pohanských kňazov, ktorí všade rozhlasovali, že bratia iba čarami liečia neduhy a podvodom odvádzajú ľudí od otcovskej viery. Kaď vtedy na príkaz cisára Diokleciána začalo nemilosrdné prenasledovanie pohanov, dosiahlo od mesto Egeja a tam Kozma a Damián boli prví, ktorých obžalovali pred Lysiášom, cilicijským námestníkom, ako nepriateľov bohov a cisára. Predviedli ich pred námestníka, ktorý sa ich začal vypytovať na ich pôvod a povolanie. Oni odpovedali: „Pochádzame z jednej šľachetnej arabskej rodiny a sme lekári. Jednako chorých neliečime ani tak naším povolaním, ako skôr menom a silou Ježiša Krista.“ Vojvoda na to: „A ja vám prikazujem, aby ste zanechali tohto vášho Boha a slúžili našim bohom. Ináč sa pripravte na najťažšie muky.“ Bratia odpovedali: „Vaši bohovia sú nemohúci a sú iba dielom ľudských rúk. Iba jeden je Boh, ten Stvoriteľ neba i zeme, a tomu slúžime a budeme slúžiť až do smrti.“ 
      V tomto vyznaní boli neochvejní, hoci sa ich cisársky námestník Lysiáš usiloval od neho odviesť rozličnými nemilosrdnými mukami. Najprv ich kázal nemilosrdne biť, a potom ich poviazaných hodiť do morskej hlbiny. Božou silou sa uchránili pred utopením, pretože Boží anjel im rozviazal putá a zdravých ich vyviedol na súš. Na druhý deň ich mučiteľ kázal hodiť do veľkého ohňa, ale ani tu nezahynuli, pretože oheň stratil pre nich svoju prirodzenú silu. Nakoniec ich mučiteľ odsúdil na sťatie mečom, a tak v roku 303 dňa 1. novembra boli za Krista sťatí sv. nezištníci Kozma a Damián a troma iným veriacimi, Leontínom, Antomim a Eutropiom. 
      Ich čestné telá boli pochované v Egei, odkiaľ časom boli prevezené do Ríma. Rímsky pápež Benedikt VIII. daroval ich hlavy cisárovi Henrichovi II., ktorý ich s veľkou cťou prikázal uložiť v hlavnej cerkvi mesta Bamberg. A začiatku 17. storočia ich knieža Vilhelm V. Bavorský preniesol do Mníchova do ním postavenej cerkvi sv. Michala, kde sa uchovávajú podnes. 
      Mená sv. nezištníkov Kozmy a Damiána sa spomínajú v Proskomídii (Proskomídia – prvá časť Božskej liturgie, ktorú kňaz slávi potichu na žetveníku, obetnom stole, naľavo za prestolom. Symbolizuje narodenie a skrytý život Ježiša Krista. Je to vlastne príprava obetných darov, chleba a vína. ) Božskej liturgie a pri iných cirkevných sláveniach a obradoch, čo jasne ukazuje, akú veľkú silu cirkev pripisuje ochrane týchto svätých. 

       „Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lk 14, 13-14) 
      Kozma a Damián, dvaja svätí lekári, slúžili všetkým nemocným, jednako za svoje služby nežiadali ani najmenšiu odmenu, pretože všetko robili iba z lásky k Bohu. Robiť niečo z lásky k Bohu, osobitne trpieť pre Boha, je najlepšia myšlienka a túžba, ktorú sme povinní snažiť sa nosiť v srdci. Je to svätá a dobrá myšlienka, ak všetko, čo robíme a trpíme sme konali, aby sme sa vyhli peklu. Ešte lepšia je myšlienka, aby čo konáme, alebo čo znášame, sme konali s tým, aby sme si zaslúžili večné šťastie. Vieme, že svätí, aj veľkí svätí, boli preniknutí tak jednou, ako aj druhou myšlienkou. No najlepšia a všetko prevyšujúca myšlienka je ak to, čo robíme alebo strádame, sme konali alebo strádali iba zo samej lásky k Bohu. Touto myšlienkou sa často zaoberaj aj ty, človeče, a vzbudzuj ju v sebe hneď ráno pri raňajšej modlitbe a behom dňa ju často obnovuj. Vznášaj sa často dušou k Pánovi a hovor: „Pane, robím to z lásky k tebe, nech to bude tebe na slávu.“ Zvlášť tak konaj, keď máš pracovať, alebo sa namáhať. Tak si mysliac, tak hovoriac určite nájdeš uľahčenie. Chorý, ktorý sa nemôže veľa modliť, je povinný si to často opakovať. Pri pohľade na nebo, ale na kríži rozopätého Spasiteľa, je povinný ústami, alebo prinajmenšom srdcom, a nie jedným aj druhým, hovoriť: „Pane, trpím z lásky k tebe a všetko budem trpieť pre teba, na tvoju slávu, Pane.“ Toto mu bude na útechu a stane sa mu to veľkou zásluhou. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Nemyslím, že nedostaneme žiadnu náhradu, ak sa nenamáhame kvôli odmene, lebo v skutočnosti kvôli tomu samé bude naša odmena v nebeskom kráľovstve väčšia.“ 
      Sv. Kozma a Damián pochádzali z vyššieho rodu a bohatého domu a predsa viedli život cnostný, kresťanský, svätý. Vysoký pôvod a majetok ešte nie sú prekážkou večného šťastia. Cnosť a nábožnosť môžu byť spojené s vysokým rodom a bohatstvom. Ide iba o to, aby aj jedno aj druhé bolo patrične používané. Ak ich niekto používa ináč, vysoký rod pre pýchu a hrdosť, pre ponižovanie a utláčanie iných, a bohatstvo na pijanstvo a nehanebnosť, na podplácanie spravodlivosti, tak jedno aj druhé mu poslúžia na večnú záhubu. Život sv. lekárov Kozmy a Damiána v deň posledného súdu zahanbí významných a bohatých, čo si myslia, akoby vo svojom stave nemohli žiť nábožne a byť svätými, alebo akoby skutky nábožnosti boli pre ich stav nepatričné, pretože podľa ich mienky nábožným má byť iba jednoduchý človek, kňaz, mních a pustovník. Akože vtedy obstoja s tými svojimi výhovorkami, s ktorými teraz vystupujú, akoby pri svojich záujmoch sa nemali čas ani pomodliť, alebo akoby pri tak mnohých námahách a povinnostiach nemohli žiť pobožne? 
      Pane Bože, na prosby sv. lekárov a nezištníkov Kozmy a Damiána vylieč choroby našich tiel, navštív naše duchovné nemoci a spas naše duše. Amen.

Autor: Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 399-403, preložil o. Mgr. Jozef Matejovský.