Gréckokatolícka cirkev
farnosť Torysky
filiálka Nižné Repaše

Modlitba je nebeská voda, ktorou polievaš kvety v záhrade svojej duše, teda čnosti svojej duše, aby rástli a prinášali ovocie.
sv. František Saleský






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org



ObrázokMedzi novodobých vyznávačov viery patrí nepochybne osobnosť gréckokatolíckeho mukačevského biskupa Teodora Romžu. Jeho život bol ako ikona Krista. Nasledoval Ježiša, rástol v múdrosti, učil slovami a príkladom, objímal všetkých a všetko s láskou, v prenasledovaní bol silný a prijal svoj kríž – smrť pre vieru a pre cirkev. Stal sa mučeníkom pre jednotu Cirkvi. V súčasnosti prebieha jeho proces blahorečenia, ktorý má byť v krátkom čase zavŕšený a jeho meno má byť povýšené k úcte oltára. S jeho životom a zvlášť hrdinskou smrťou sa oboznámime v nasledujúcich riadkoch.


Teodor Romža sa narodil 14. apríla 1911 v dedine Naďbočko, okres Rachov na Podkarpatsku (dnes dedina Velikij Byčkov v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine). Pochádzal z chudobných pomerov ako mnohé iné rodiny v tom čase, ale jeho rodičia Pavel a Mária viedli svoje deti k hlbokej nábožnosti. Po absolvovaní základného vzdelania vo svojom rodisku, pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Chuste, ktoré ukončil v roku 1930 s vyznamenaním. Vo svojom srdci cítil volanie Božie ku kňazstvu a tak sa rozhodol pre kňazské povolanie. Vtedajší mukačevský biskup nádejného a talentovaného študenta posiela na štúdia teológie do Ríma, kde najprv študuje v kolégiu Germanicum-Hungaricum a následne v roku 1934 prechádza do Russica. Po ukončení štúdií a získaní licenciátu teológie na Gregoriánskej univerzite je vysvätený za kňaza 25. decembra 1936 v chráme sv. Antona v Ríme. Jeho kňazským mottom sa stali slová 116 Žalmu: „Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice“. Nasledujúci deň mal primičnú svätú liturgiu v bazilike sv. Pavla v Ríme.

::čítať ďalej::

Autor: ThDr. Peter Šturák, PhD



Obrázok     Svätý veľkomučeník Demeter sa narodil v meste Solún nábožným a šľachetným rodičom. Jeho otec bol vojvodom mesta Solún, tajne veril v nášho Pána Ježiša Krista a slúžil mu. Pretože to bolo za čias veľkého prenasledovania kresťanov nečestnými pohanskými cisármi a mučiteľmi, bál sa hrozného nespravodlivého zákazu a nesmel verejne vyznávať Kristovo presväté meno. 
      No vo vnútri svojho paláca v tajnej kaplnke ukrýval dva zlatom a drahými kameňmi ozdobené sväté obrazy, jeden obraz nášho vteleného Spasiteľa a druhý presvätej Bohorodičky. Pred týmito obrazmi vždy pálil svetlo a kadidlo a jednohlasne sa modlil so svojou ženou k pravému, na výsostiach žijúcemu Bohu i k jeho Jednorodenému Synovi aj k nepoškvrnenej Matke Božej. Pritom obaja boli milostiví voči úbohým a konali veľké dobrodenia biednym a nešťastným. No hoci druhých utešovali, sami boli veľmi smutní, lebo nemali deti, hoci sa vrúcne modlili k Bohu, aby ich požehnal nasledovníkom v ich dome. Nakoniec si Pán Boh spomenul na ich modlitby a almužny a dal im syna, toho svätého a dôstojného spravodlivého Demetera. Jeho narodenie potešilo celý Solún, , ktorý celý sa veselil so svojím vojvodom, ktorý urobil pre celé mesto, a osobitne pre biednych, veľkú hostinu, ďakujúc Bohu za jeho preveľký dar.

::čítať ďalej::

Autor: Preložené z knihy Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ 1865, s. 379-385, preložil o. Jozef Matejovský.



ObrázokMesiac október si nevieme ako kresťania predstaviť bez modlitby k Presvätej Bohorodičke. Nebude azda od veci pripomenúť, prečo Bohorodička je tak uctievaná a v čom je jej ochrana.


Základom veľkej hodnosti Panny Márie je to, že sa stala Matkou Božieho Syna. Keď jej Boh oznámil svoje rozhodnutie, prijala ho slobodne a bez výhrad. Týmto svojím činom dostala hodnosť, ktorú nikto zo stvorenia nedostane - je Božou Matkou.
::čítať ďalej::

Autor: Slovo 10/2002



narodeniebohorodicky


Kedy a kde presne sa narodila presvätá Bohorodička, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“,ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofróna, sv. Jána Damascénskeho a na objavoch v Probatike.

::čítať ďalej::

Autor: knazi.sk, grkat.zaluzice.sk



premenenie


Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho! (Mt 17, 5) 


Mnohé udalosti dejín spásy, ktoré mali mimoriadný význam tak v Starom ako aj v Novom zákone, sa odohrali na vyvýšených miestach, na miestach, kde sa akoby nebo dotýkalo zeme. Boli to „sväté“ vrchy teofánie, Božieho zjavenia, kde sa Boh dáva spoznávať človeku, kde sa mu zvláštnym spôsobom prihovára z oblaku a kde mu zjavuje svoju vôľu. Takým vrchom bol napr. vrch Sinaj, na ktorom sa Boh rozprával s Mojžišom a odkiaľ potom Mojžiš priniesol Židom na dvoch kamenných tabuliach Desatoro, pričom Mojžišovi od rozhovoru s Bohom tak žiarila tvár, že si ju musel zakrývať. Na vrchu Karmel Boh svojím ohňom zapálil Eliášovu obetu a na vrchu Horeb sa mu v tichom vánku zjavil v čase, keď bola viera židov vážne ohrozená, aby potom zasa na vrchu Karmel Boh svojím ohňom zapálil Eliášovu obetu, zachránil pravú vieru Židov a zničil Bálových kňazov.

::čítať ďalej::

Autor: Slovo 15/1994