Gréckokatolícka cirkev
farnosť Torysky
filiálka Nižné Repaše

Skutočne len veľmi málo ľudí chápe, čo by im Boh preukázal, keby sa mu celkom odovzdali.
Sv. Ignác z Loyoly






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org


Homília pápeža: Dokážem sa priblížiť k vylúčeným?

Kresťania sa musia priblížiť a podať ruku tým, ktorých má spoločnosť tendenciu vylučovať. Konať rovnako ako sa zachoval Ježiš voči vylúčeným svojich čias, to vytvára z Cirkvi skutočné „spoločenstvo“. O tomto dnes hovoril pápež František v rannej homílii v Dome sv. Marty. Zameral sa na postavu z úryvku Matúšovho evanjelia (8,1-4), na malomocného, ktorý naberie odvahu, predstúpi pred Ježiša a povie: «Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť». Ježiš sa ho dotkne a uzdraví ho. Tým prvým, čo si pošpinil ruky bol Ježiš, ktorý približoval vylúčených svojich čias. Pošpinil si ich napríklad dotýkajúc sa malomocných, aby ich uzdravil, učiac tak Cirkev, „že sa nedá vytvárať spoločenstvo bez blízkosti“.

Ako povedal pápež František, zázrak sa udial pred očami zákonníkov, pre ktorých bol malomocný „nečistým“ človekom. „Lepra bola odsúdením na celý život“ a „uzdraviť malomocného bolo asi tak ťažké, ako vzkriesiť mŕtveho“. Preto boli vylučovaní. Ježiš naopak k vylúčenému vystiera ruku a ukazuje základnú hodnotu slova „blízkosť“:

„Nedá sa vytvárať spoločenstvo bez blízkosti. Nedá sa budovať pokoj bez blízkosti. Nedá sa konať dobro bez priblíženia sa. Ježiš mu mohol povedať skrátka: „Buď uzdravený!“ Avšak nie – priblížil sa k nemu a dotkol sa ho. Ešte viac! Vo chvíli, keď sa Ježiš dotkol nečistého, sám sa stal nečistým. A toto je Ježišovo tajomstvo: berie na seba našu špinu, naše nečistoty. Pavol dobre hovorí: Aj napriek svojej rovnosti s Bohom nelipol nástojčivo na svojom božstve, ale zriekol sa seba samého. A Pavol ide ďalej: Urobil sa hriechom. Ježiš sa urobil hriechom. Ježiš sám seba vylúčil, vzal na seba nečistotu, aby sa k nám priblížil.“

Evanjeliový úryvok uvádza aj pozvanie, ktoré Ježiš vyslovuje uzdravenému malomocnému: «Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš im na svedectvo.» Ako zdôraznil pápež, hovorí to preto, lebo pre Ježiša je okrem blízkosti nevyhnutné aj začlenenie:

„Mnohokrát myslím, že je - nehovorím, že nemožné, avšak veľmi ťažké - konať dobro bez toho, aby sme si zašpinili ruky. A Ježiš sa zašpinil. Blízkosť. A potom ide ešte ďalej. Hovorí mu: ‚Choď za kňazmi a urob to, čo je povinnosťou vykonať, keď malomocný ozdravie‛. Toho, ktorý bol vylúčený zo spoločenského života, Ježiš začleňuje: začleňuje do Cirkvi, do spoločnosti... ‚Choď, aby bolo všetko tak, ako má byť‛. Ježiš nikdy nikoho neodsúva na okraj, nikdy. Odsúva sám seba, aby zahrnul vylúčených, aby zahrnul nás hriešnikov, vylúčených, prostredníctvom svojho života.“

Pápež tiež zdôraznil úžas, ktorý Ježiš vyvolal svojimi výrokmi a gestami. „Koľko ľudí sa v tej chvíli rozhodlo nasledovať Ježiša“ a koľkí „v dejinách nasledujú Ježiša, lebo žasnú nad tým, ako hovorí“, povedal Svätý Otec:

„Koľko ľudí hľadí z diaľky a nechápe, sú bez záujmu... Koľkí z diaľky hľadia, ale s ťažkým srdcom, aby Ježiša vystavili skúške, aby ho kritizovali, odsúdili... A koľkí ľudia hľadia z diaľky, lebo nemajú odvahu, akú mal tento človek, no majú veľkú túžbu sa priblížiť! A v spomenutom prípade Ježiš vystrel ruku, ako prvý. Nie iba v tomto prípade, ale vo svojom bytí vystrel ruku k nám všetkým, stanúc sa jedným z nás, takým, ako my: hriešnikom ako my, avšak bez hriechu, zašpineným našimi hriechmi. A toto je kresťanská blízkosť.“

Ako dodal v závere pápež František blízkosť je jedno krásne slovo, ktoré zároveň pozýva k spytovaniu svedomia: „Dokážem sa ja priblížiť?“ Mám „chuť, silu, odvahu dotknúť sa vylúčených?“ Je to otázka, ktorá sa podľa Svätého Otca týka aj „Cirkvi, farností, spoločenstiev, zasvätených, biskupov, kňazov – všetkých“.


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150626033


Uverejnené: 19.08.2015


Svätý Otec v homílii: Zhromažďujme poklady, ktoré majú cenu na „nebeskej burze“

Bohatstvo zhromažďované pre seba je príčinou vojen, rozvrátených rodín, straty dôstojnosti. Každodenným zápasom má byť namiesto toho snaha o spravovanie bohatstva „pre spoločné dobro“. Toto je jedna z úvah pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše, slávenej v Dome sv. Marty.

Bohatstvo nie je ako socha stojace bez pohnutia, nemajúc na život človeka žiaden vplyv. „Bohatstvo má tendenciu rásť, hýbať sa, zaujať miesto v živote a v ľudskom srdci,“ pokračoval Svätý Otec. A ak sa hromadenie majetku stane hybnou pákou, ktorá na človeka tlačí, bohatstvo napadne jeho srdce, a to skončí ako skorumpované. To, čo naopak chráni srdce, je používanie bohatstva na „všeobecný úžitok“.

Svätý Otec rozvinul homíliu na základe evanjelia dňa (Mt 6, 19-23), v ktorom Ježiš učí svojich učeníkov tejto pravde: «Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.» Preto učeníkov varuje: «Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady.» Iste, priznáva pápež, „pri koreni hromadenia je túžba po istote“. Ale riziko robiť to len pre seba, a stať sa tak jeho otrokmi je veľmi veľké:

„Nakoniec toto bohatstvo nedáva istotu navždy. V skutočnosti ťa dostanete dolu v tvojej dôstojnosti. A v rodine to znamená mnoho rozbitých rodín. Tiež pri koreni vojen stojí táto ambícia, ktorá ničí, škodí. V tomto svete, v tejto dobe, je toľko vojen pre chamtivosť po moci, bohatstve. Môžete si pomyslieť na vojny v našich srdciach. ‚Chráňte sa pred každou chamtivosťou!‘ - hovorí Pán. Pretože chamtivosť postupuje, pokračuje, ide stále ďalej... Je stupienkom, otvorí dvere: potom príde márnivosť - myslieť si, že sme dôležití, silní... - a nakoniec pýcha. A odtiaľ všetky neresti, všetky. Sú to krôčiky, ale prvé je toto: Chamtivosť, túžba hromadiť bohatstvo.“

Svätý Otec tiež priznáva, že „hromadenie je vlastnosťou človeka“, a že „vládnuť svete je dokonca poslanie.“ A práve v tomto spočíva každodenný boj: „ako dobre spravovať bohatstvo zeme, aby bolo orientované na nebo a stalo sa bohatstvom v nebi“:

„Jedno je pravda, že keď Pán požehná človeka bohatstvom, robí ho správcom tohto bohatstva pre spoločné dobro a pre dobro všetkých, nie pre jeho vlastné dobro. Nie je jednoduché stať sa čestným správcom, pretože stále je tu pokušenie chamtivosti, stať sa dôležitým. Svet vás tomuto učí, a privádza na túto cestu. Treba myslieť na ostatných, pamätať, že to, čo mám, je pre službu druhým a že nič z toho, čo mám, si nemôžem vziať so sebou. Ale keď používam to, čo mi Pán dal pre spoločné dobro, ako správca, to ma posväcuje, robí ma to svätým.“

Ako poznamenal pápež, často počuť „mnohé ospravedlňovanie“ ľudí, ktorí trávia svoj život hromadením bohatstva. My sa máme však pýtať „každý deň“: ‚Kde je tvoj poklad? V bohatstve, alebo v tomto jeho spravovaní pre spoločné dobro?‘:

„Je to ťažké, je to ako hrať sa s ohňom! Mnohí si upokojujú svoje svedomie almužnou a dávajú z toho čo majú navyše. To nie je správne spravovanie: správca vezme svoje a to, čo zostalo, a dáva ostatným, všetko do služby. Spravovať bohatstvo znamená neustále sa zriekať svojich vlastných záujmov a nedomnievať sa, že toto bohatstvo nám dá spásu. Zhromažďovať, áno, v poriadku. Poklady, áno, dobre, ale také, ktoré majú cenu - tak povediac - na „nebeskej burze“. Tam hromadiť.“


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150619035


Uverejnené: 19.08.2015


Homília Svätého Otca: Bez Pána nemôžeme urobiť ani len krok

Vatikán 18. júna (RV) Kresťan si má byť vedomý, že bez Pánovej pomoci nemôže kráčať životom. Toto zdôraznil pápež František počas rannej homílie v Dome sv. Marty, pričom tiež upozornil na to, že dobre sa môžeme modliť len vtedy, ak sme schopní odpustiť bratom a mať srdce v pokoji.

Slabosť, modlitba, odpustenie. Svätý Otec rozvil svoju homíliu na základe týchto troch bodov, pričom osobitne zdôraznil fakt, že sme „slabí“. Ide o slabosť, ktorú „nesieme všetci po zranení prvotným hriechom“. Ako povedal pápež , sme slabí, „skĺzavame k hriechom, nemôžeme napredovať bez Pánovej pomoci“:

„Ten, kto sa považuje za silného, za schopného zvládnuť všetko osamote, je prinajmenšom naivný a nakoniec bude človekom premoženým mnohými slabosťami, ktoré v sebe nosí. Je to slabosť, ktorá nás privádza k tomu, aby sme prosili Pána o pomoc, lebo: ‚v našej slabosti nič nemôžeme bez tvojej pomoci‛, ako sme sa modlili. Nemôžeme urobiť ani len krok v kresťanskom živote bez Pánovej pomoci, lebo sme slabí. A ten, čo stojí na nohách, nech sa má na pozore, aby nespadol, pretože je slabý.“

Podľa slov pápeža Františka sme slabí aj vo viere. „My všetci máme vieru, všetci chceme napredovať v kresťanskom živote, no ak si nie sme vedomí našej slabosti, všetci skončíme ako porazení“. Preto je pekná tá modlitba, ktorá hovorí: „Pane, viem, že v mojej slabosti bez tvojej pomoci nezmôžem nič“.

Svätý Otec následne obrátil pozornosť na modlitbu. Ako povedal, Ježiš nás „učí, ako sa modliť“, avšak nie tak „ako pohania“, ktorí si mysleli, že „budú vyslyšaní vďaka sile slov“. Pápež František pripomenul Samuelovu matku, ktorá Pána prosila o milosť mať dieťa modliac sa tak, že ledva hýbala perami. Kňaz, ktorý bol tam, na ňu hľadel a bol presvedčený, že je opitá. Preto ju pokarhal:

„Len hýbala perami, lebo nebola schopná hovoriť... Prosila o syna. Tak sa modlí pred Pánom. A v modlitbe, keďže vieme, že je dobrý a že o nás vie všetko a vie o tom, čo potrebujeme, začíname vyslovovať to slovo: «Otče», ktoré je zaiste ľudským slovom, ktoré nám dáva život, no v modlitbe ho môžeme vysloviť len mocou Ducha Svätého.“

Svätý Otec pokračoval nasledovnou výzvou: „Začnime modlitbu mocou Ducha, ktorý sa v nás modlí. Modlime sa takto, jednoducho, s otvoreným srdcom v prítomnosti Boha, ktorý je Otcom a vie, pozná, čo potrebujeme ešte pred tým, než to povieme“.

Nakoniec pápež František venoval pozornosť odpusteniu, zdôrazňujúc ako Ježiš učil učeníkov, že ak neodpustia viny druhým, ani im Otec neodpustí:

„Môžeme sa dobre modliť a hovoriť Bohu «Otče» len vtedy, ak je naše srdce v pokoji s druhými, s bratmi. ‚Ale otče, tento mi urobil toto a tamten mi spôsobil to a to...‛ - ‚Odpusti. Odpusti tak, ako ti On odpustí‛. A tak sa slabosť, ktorú máme, s Božou pomocou v modlitbe stane silou, pretože odpustenie je veľkou silou. K tomu, aby sme odpustili je treba byť silným, avšak táto sila je milosťou, ktorú musíme prijať od Pána, lebo my samy sme slabí.“


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150618047


Uverejnené: 19.08.2015


Nezmyselná hystéria proti referendu o rodine

Stále čítame o tom, že „referendum o rodine“ je nebezpečné, zbytočné a pod. Áno, ja si takisto myslím, že takéto otázky o jedinečnosti rodiny a manželstva muža a ženy by sa vôbec nemali spochybňovať. Prečo v demokratickej spoločnosti, kde má rozhodovať väčšina si musí väčšina heterosexuálov formou referenda obhajovať svoje stanovisko pred menšinou homosexuálov? Keby to bolo naopak nik by sa nás v referende nepýtal či s tým súhlasíme. Dnes vysvetlím prečo som za referendum a budem hlasovať kladne.

Nechcem, aby tento článok bol ďalšou teoretickou dišputou o tom či áno alebo nie referendum. Pozrieme sa bližšie na jednotlivé otázky a ja sa pokúsim ich racionálne vysvetliť a obhájiť.

Otázky v referende o rodine

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Pozrime sa čo hovorí o manželstve „Zákon o rodine“ (č. 36/2005 Z. z.).

Článok 1

„Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“

Moje stanovisko: Účelom manželstva je reprodukcia ľudstva a následne výchova potomkov a príprava na život. Homosexuálne páry nie sú (z prirodzených dôvodov) schopné reprodukcie, a preto by nemali požívať rovnaké postavenie ako zväzky jedného muža a jednej ženy. Je smutné, že v dnešnej dobe sa za normálne považuje všetko prevrátené a to čo je prirodzené a normálne sa spochybňuje a dehonestuje. Nebyť heterosexuálov neboli by na svete ani homosexuáli. Tiež sa narodili z muža a ženy a nie z dvoch mužov alebo dvoch žien.

Článok 2

„Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“

Ako vidno z tohto článku aj spoločnosť ako celok a štát si uvedomujú potrebu rodiny, ktorá tvorí spoločnosť, a preto by malo každému z nás záležať na tom, aby sa podporovali iba páry schopné reprodukcie a zdravej výchovy budúcich generácii. Opačné tendencie hraničia s genocídou, lebo idú proti životu a proti prírode.

Článok 3

„Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.“

Aj z tohto článku vyplýva, že plnohodnotného rodičovstva sú schopné iba dvojice muža a ženy a žiadne iné kombinácie neslúžia zachovaniu rodu a národa. Iba zdravé a štátom podporované manželstvo muža a ženy vytvára podmienky na príchod nových generácii. Všetko ostatné je neprirodzené a proti prírode a zdravému rozumu.

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Dovoľte mi zacitovať stanovisko Aliancie za rodinu k predmetnej otázke:

„Manželstvo a rodina, dospelí sú tu pre deti. Nie deti pre dospelých. Neexistuje právo dospelého na dieťa, ale existuje právo dieťaťa na otca a mamu. A keďže aj opustené deti si zaslúžia mamu a otca, v adopčnej politike štátu je dôležité, aby sa bral v prvom rade ohľad na záujem dieťaťa mať kompletnú rodinu s otcom a mamou.

Keďže muži a ženy sú odlišní, správajú sa inak a vidia svet trošku odlišne navzájom sa dopĺňajúc, dieťa potrebuje pri výchove vidieť príklady aj muža, aj ženy, ich vzájomnú lásku, úctu a spolužitie, aby samo vedelo budovať zdravé vzťahy. Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.“

Nik neberie právo dvom ľuďom rovnakého pohlavia spolu žiť a vo svojej spálni vykonávať uspokojovanie svojich telesných potrieb, ale takisto by nik nemal brať právo dieťaťu na výchovu a rast v rodine muža a ženy. Ďalším problémom je fakt, že z homosexuálneho páru, ktorý si osvojil dieťa sa vykľul pár pedofilný.

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nechcem vážnosť situácie zľahčovať, ale osobne si myslím, že v dnešnej dobe, keď je nevídaný prístup k informáciám a žiaci 2. stupňa ZŠ majú v mnohých prípadoch bohatšie sexuálne skúsenosti ako ich súdružky učiteľky je povinné zavádzanie sexuálnej výchovy na školách zbytočné a bezpredmetné. Školy by mali žiakov pripravovať na iné aspekty života ako je to ako si to dvaja muži „pchajú“ do konečníkov. Deti majú rodičov, starých rodičov, knihy, internet, kamarátov, od ktorých majú možnosť sa dozvedieť „ako sa to robí“.

No a k eutanázii, len toľko, že pokiaľ nie je zákonom povolená tak je zbytočné, aby sa o nej žiaci v školách učili. Súhlasíte? Je to presne to isté a rovnako zvrátené ako by sa deti v škole učili fetovať, pichať si drogy, hoci je to zakázané. Je mi z vás na zvracanie, lobbisti!

Na záver

Nebudem vám hovoriť čo máte robiť. Ste svojprávni ľudia a máte svoj rozum a rozhodnete sa sami či pôjdete na referendum a zahlasujete ZA alebo PROTI alebo nepôjdete. Nebudem sa chovať ako politici a médiá, ktoré vás majú za nesamostatné stádo a diktujú vám ako sa máte chovať a hlasovať. Prečítajte si argumenty za, argumenty proti a rozhodnite sami aké stanovisko zaujmete.

Ešte jedna dôležitá vec na záver. Tým „hore“ nejde o to či budú alebo nebudú mať rovnaké práva homosexuálne páry ako majú heterosexuálne páry, ale im ide o to, aby sme sa my bežní ľudia hádali a hašterili a oni mohli potichu poza náš chrbát kradnúť a zle robiť a my, aby sme zatiaľ boli zamestnaní hašterením o referende a o iných podobných témach.

A ešte odkazujem niektorým pseudoaktivistom z tretieho sektora, že sa považujem za civilizovaného človeka 21. storočia, hoci pôjdem na referendum a budem hlasovať „áno“ za všetky tri otázky.
Marián Kohn

http://kohn.blog.sme.sk/c/372477/nezmyselna-hysteria-proti-referendu-o-rodine.html

Uverejnené: 21.01.2015


Nenávistná antikampaň ako dôvod pre účasť na referende

Vykľulo sa šidlo z vreca. Ešte nedávno presvedčení demokrati, niekedy až nekriticky obdivujúci demokratické inštitúcie nám ukazujú svoju druhú tvár. Extrémista Weisenbacher prirovnáva podporovateľov referenda div nie ku vraždiacim teroristom. Láka ma dozvedieť sa, čo by nasledovalo v relatívne nepravdepodobnom prípade úspešného referenda.

V tejto „kauze“ ma zaujala aj absolútna absencia sebareflexie u „mienkotvorných“ médií. Koľko úsilia venovali nedávno antikampani proti Kotlebovi. To sa im skutočne „podarilo“. Bez tak silne prepálenej kampane by sa županom nikdy nestal. Paradoxne ale v tomto prípade médiá urobili skutočne dobrú službu. Oni schopnosť reálneho videnia síce stratili, ale čo i len mierne kritický občan dostal šancu pochopiť, že Kotleba nebude ani tak nácko, ako „štandardný“ politik, ktorému ide o osobný prospech, či prospech širokej „rodiny“ až v tom úplne prvom rade.

Môžem sa samozrejme mýliť, ale mne príde postavenie zástancov referenda ako silne defenzívne. Som o tom presvedčený tým viac, čím agresívnejšie a mohutnejšie proti nim vystupuje druhá strana. Kdesi som čítal prianie, aby už bolo po tom referende. Aby to (kampaň, propaganda ...) už skončilo. Nezdieľam tento optimizmus. Ja si naopak myslím, že po referende to len začne.

Patrí k bežnému „pravicovému“ folklóru navážať sa do „tupovoličov“, hlúpych 40% (pričom reálny volebný výsledok smeru bol max. 25%). Dnes sa podobných „komplimentov“ dostáva skupine 400k, ktorí sa podpísali pod úplne legálnu žiadosť o vypísanie úplne legálneho referenda. Netrúfam si odhadnúť účasť na referende, ani počet odpovedí ÁNO. Zaujímavý bude tiež počet tých, čo sa síce zúčastnia, ale odpovedia NIE. Kedysi som pre ľudí používajúcich pre mňa úplne nepochopiteľnú logiku používal hanlivé označenia. Z toho som už vyrástol, zostalo len jedno veľké Nechápem.

Úprimne priznávam, už sa neviem dočkať. Ako asi bude vyzerať reakcia „liberálnej“ mašinérie, a to nielen tej mediálnej, povedzme pri výsledku 1,5 miliónov hlasov ÁNO? Podľa skúseností z iných krajín sa dá celkom dobre predpokladať, čo bude nasledovať v nepravdepodobnom prípade úspešného referenda. Slovo „demokracia“ dostane nový význam a Európsky súd bude zavalený podaniami so žiadosťou o súdne zvrátenie jasne a demokraticky vyjadrenej vôle ľudu.

Môžem sa mýliť, ale podľa mňa riziká prípadne úspešného referenda sú rádovo nižšie, ako prínos vizualizácie skutočných názorov, priechodu nespútanej búrky „tolerancie“ tej spoločenskej triedy, ktorá to tu má „pod palcom“. Ako ďaleko sú schopní zájsť? Doteraz sa jasne extrémisticky prejavoval len malý počet exemplárov (Weisenbacher, Schlesinger, mladý Havran). Ale čo napríklad taký Hvorecký, Flašíková a doteraz relatívne normálni ľudia z ich kruhov?

Z jednej strany je pravda, že zvýrazňovanie rozporov, rozdeľovanie spoločnosti na kontroverznej otázke nevyzerá byť prínosom. Z druhej strany: ak nejaký spor (rozpor, zjavne rozdielne názory) existuje, je možno najlepšie, ak sa prejaví v čistej forme čím skôr. Aj preto, možno hlavne preto sa referenda zúčastním.

Chcem vidieť prejavmi „tolerancie“ do červena rozpálenú „liberálnu“ socialistickú elitu.

Láka ma vidieť ľavú tvár tejto skupiny spoluobčanov. Doteraz sa totiž všemožne snažili presviedčať, že nám ukazujú tú pravú.
Tibor Pospíšil

http://pospisil.blog.sme.sk/c/372465/nenavistna-antikampan-ako-dovod-pre-ucast-na-referende.html

Uverejnené: 21.01.2015



Dnes je Utorok 26.septembra 2017.
Dnes oslavuje meniny Edita
Zajtra oslavuje meniny Cyprián

Najbližšie liturgie:
Torysky
Streda o 8:00 hod

Nižné Repaše
Streda o 17:00 hod