Gréckokatolícka cirkev
farnosť Torysky
filiálka Nižné Repaše

Ľudský život je vzácny, lebo je darom od Boha; a keď Boh dáva život, dáva ho navždy.
Ján Pavol II.






http://www.sviecka.forumzivota.sk/

hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org


Homília Svätého Otca: Bez Pána nemôžeme urobiť ani len krok

Vatikán 18. júna (RV) Kresťan si má byť vedomý, že bez Pánovej pomoci nemôže kráčať životom. Toto zdôraznil pápež František počas rannej homílie v Dome sv. Marty, pričom tiež upozornil na to, že dobre sa môžeme modliť len vtedy, ak sme schopní odpustiť bratom a mať srdce v pokoji.

Slabosť, modlitba, odpustenie. Svätý Otec rozvil svoju homíliu na základe týchto troch bodov, pričom osobitne zdôraznil fakt, že sme „slabí“. Ide o slabosť, ktorú „nesieme všetci po zranení prvotným hriechom“. Ako povedal pápež , sme slabí, „skĺzavame k hriechom, nemôžeme napredovať bez Pánovej pomoci“:

„Ten, kto sa považuje za silného, za schopného zvládnuť všetko osamote, je prinajmenšom naivný a nakoniec bude človekom premoženým mnohými slabosťami, ktoré v sebe nosí. Je to slabosť, ktorá nás privádza k tomu, aby sme prosili Pána o pomoc, lebo: ‚v našej slabosti nič nemôžeme bez tvojej pomoci‛, ako sme sa modlili. Nemôžeme urobiť ani len krok v kresťanskom živote bez Pánovej pomoci, lebo sme slabí. A ten, čo stojí na nohách, nech sa má na pozore, aby nespadol, pretože je slabý.“

Podľa slov pápeža Františka sme slabí aj vo viere. „My všetci máme vieru, všetci chceme napredovať v kresťanskom živote, no ak si nie sme vedomí našej slabosti, všetci skončíme ako porazení“. Preto je pekná tá modlitba, ktorá hovorí: „Pane, viem, že v mojej slabosti bez tvojej pomoci nezmôžem nič“.

Svätý Otec následne obrátil pozornosť na modlitbu. Ako povedal, Ježiš nás „učí, ako sa modliť“, avšak nie tak „ako pohania“, ktorí si mysleli, že „budú vyslyšaní vďaka sile slov“. Pápež František pripomenul Samuelovu matku, ktorá Pána prosila o milosť mať dieťa modliac sa tak, že ledva hýbala perami. Kňaz, ktorý bol tam, na ňu hľadel a bol presvedčený, že je opitá. Preto ju pokarhal:

„Len hýbala perami, lebo nebola schopná hovoriť... Prosila o syna. Tak sa modlí pred Pánom. A v modlitbe, keďže vieme, že je dobrý a že o nás vie všetko a vie o tom, čo potrebujeme, začíname vyslovovať to slovo: «Otče», ktoré je zaiste ľudským slovom, ktoré nám dáva život, no v modlitbe ho môžeme vysloviť len mocou Ducha Svätého.“

Svätý Otec pokračoval nasledovnou výzvou: „Začnime modlitbu mocou Ducha, ktorý sa v nás modlí. Modlime sa takto, jednoducho, s otvoreným srdcom v prítomnosti Boha, ktorý je Otcom a vie, pozná, čo potrebujeme ešte pred tým, než to povieme“.

Nakoniec pápež František venoval pozornosť odpusteniu, zdôrazňujúc ako Ježiš učil učeníkov, že ak neodpustia viny druhým, ani im Otec neodpustí:

„Môžeme sa dobre modliť a hovoriť Bohu «Otče» len vtedy, ak je naše srdce v pokoji s druhými, s bratmi. ‚Ale otče, tento mi urobil toto a tamten mi spôsobil to a to...‛ - ‚Odpusti. Odpusti tak, ako ti On odpustí‛. A tak sa slabosť, ktorú máme, s Božou pomocou v modlitbe stane silou, pretože odpustenie je veľkou silou. K tomu, aby sme odpustili je treba byť silným, avšak táto sila je milosťou, ktorú musíme prijať od Pána, lebo my samy sme slabí.“


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150618047


Uverejnené: 19.08.2015


Nezmyselná hystéria proti referendu o rodine

Stále čítame o tom, že „referendum o rodine“ je nebezpečné, zbytočné a pod. Áno, ja si takisto myslím, že takéto otázky o jedinečnosti rodiny a manželstva muža a ženy by sa vôbec nemali spochybňovať. Prečo v demokratickej spoločnosti, kde má rozhodovať väčšina si musí väčšina heterosexuálov formou referenda obhajovať svoje stanovisko pred menšinou homosexuálov? Keby to bolo naopak nik by sa nás v referende nepýtal či s tým súhlasíme. Dnes vysvetlím prečo som za referendum a budem hlasovať kladne.

Nechcem, aby tento článok bol ďalšou teoretickou dišputou o tom či áno alebo nie referendum. Pozrieme sa bližšie na jednotlivé otázky a ja sa pokúsim ich racionálne vysvetliť a obhájiť.

Otázky v referende o rodine

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Pozrime sa čo hovorí o manželstve „Zákon o rodine“ (č. 36/2005 Z. z.).

Článok 1

„Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“

Moje stanovisko: Účelom manželstva je reprodukcia ľudstva a následne výchova potomkov a príprava na život. Homosexuálne páry nie sú (z prirodzených dôvodov) schopné reprodukcie, a preto by nemali požívať rovnaké postavenie ako zväzky jedného muža a jednej ženy. Je smutné, že v dnešnej dobe sa za normálne považuje všetko prevrátené a to čo je prirodzené a normálne sa spochybňuje a dehonestuje. Nebyť heterosexuálov neboli by na svete ani homosexuáli. Tiež sa narodili z muža a ženy a nie z dvoch mužov alebo dvoch žien.

Článok 2

„Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“

Ako vidno z tohto článku aj spoločnosť ako celok a štát si uvedomujú potrebu rodiny, ktorá tvorí spoločnosť, a preto by malo každému z nás záležať na tom, aby sa podporovali iba páry schopné reprodukcie a zdravej výchovy budúcich generácii. Opačné tendencie hraničia s genocídou, lebo idú proti životu a proti prírode.

Článok 3

„Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.“

Aj z tohto článku vyplýva, že plnohodnotného rodičovstva sú schopné iba dvojice muža a ženy a žiadne iné kombinácie neslúžia zachovaniu rodu a národa. Iba zdravé a štátom podporované manželstvo muža a ženy vytvára podmienky na príchod nových generácii. Všetko ostatné je neprirodzené a proti prírode a zdravému rozumu.

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Dovoľte mi zacitovať stanovisko Aliancie za rodinu k predmetnej otázke:

„Manželstvo a rodina, dospelí sú tu pre deti. Nie deti pre dospelých. Neexistuje právo dospelého na dieťa, ale existuje právo dieťaťa na otca a mamu. A keďže aj opustené deti si zaslúžia mamu a otca, v adopčnej politike štátu je dôležité, aby sa bral v prvom rade ohľad na záujem dieťaťa mať kompletnú rodinu s otcom a mamou.

Keďže muži a ženy sú odlišní, správajú sa inak a vidia svet trošku odlišne navzájom sa dopĺňajúc, dieťa potrebuje pri výchove vidieť príklady aj muža, aj ženy, ich vzájomnú lásku, úctu a spolužitie, aby samo vedelo budovať zdravé vzťahy. Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.“

Nik neberie právo dvom ľuďom rovnakého pohlavia spolu žiť a vo svojej spálni vykonávať uspokojovanie svojich telesných potrieb, ale takisto by nik nemal brať právo dieťaťu na výchovu a rast v rodine muža a ženy. Ďalším problémom je fakt, že z homosexuálneho páru, ktorý si osvojil dieťa sa vykľul pár pedofilný.

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nechcem vážnosť situácie zľahčovať, ale osobne si myslím, že v dnešnej dobe, keď je nevídaný prístup k informáciám a žiaci 2. stupňa ZŠ majú v mnohých prípadoch bohatšie sexuálne skúsenosti ako ich súdružky učiteľky je povinné zavádzanie sexuálnej výchovy na školách zbytočné a bezpredmetné. Školy by mali žiakov pripravovať na iné aspekty života ako je to ako si to dvaja muži „pchajú“ do konečníkov. Deti majú rodičov, starých rodičov, knihy, internet, kamarátov, od ktorých majú možnosť sa dozvedieť „ako sa to robí“.

No a k eutanázii, len toľko, že pokiaľ nie je zákonom povolená tak je zbytočné, aby sa o nej žiaci v školách učili. Súhlasíte? Je to presne to isté a rovnako zvrátené ako by sa deti v škole učili fetovať, pichať si drogy, hoci je to zakázané. Je mi z vás na zvracanie, lobbisti!

Na záver

Nebudem vám hovoriť čo máte robiť. Ste svojprávni ľudia a máte svoj rozum a rozhodnete sa sami či pôjdete na referendum a zahlasujete ZA alebo PROTI alebo nepôjdete. Nebudem sa chovať ako politici a médiá, ktoré vás majú za nesamostatné stádo a diktujú vám ako sa máte chovať a hlasovať. Prečítajte si argumenty za, argumenty proti a rozhodnite sami aké stanovisko zaujmete.

Ešte jedna dôležitá vec na záver. Tým „hore“ nejde o to či budú alebo nebudú mať rovnaké práva homosexuálne páry ako majú heterosexuálne páry, ale im ide o to, aby sme sa my bežní ľudia hádali a hašterili a oni mohli potichu poza náš chrbát kradnúť a zle robiť a my, aby sme zatiaľ boli zamestnaní hašterením o referende a o iných podobných témach.

A ešte odkazujem niektorým pseudoaktivistom z tretieho sektora, že sa považujem za civilizovaného človeka 21. storočia, hoci pôjdem na referendum a budem hlasovať „áno“ za všetky tri otázky.
Marián Kohn

http://kohn.blog.sme.sk/c/372477/nezmyselna-hysteria-proti-referendu-o-rodine.html

Uverejnené: 21.01.2015


Nenávistná antikampaň ako dôvod pre účasť na referende

Vykľulo sa šidlo z vreca. Ešte nedávno presvedčení demokrati, niekedy až nekriticky obdivujúci demokratické inštitúcie nám ukazujú svoju druhú tvár. Extrémista Weisenbacher prirovnáva podporovateľov referenda div nie ku vraždiacim teroristom. Láka ma dozvedieť sa, čo by nasledovalo v relatívne nepravdepodobnom prípade úspešného referenda.

V tejto „kauze“ ma zaujala aj absolútna absencia sebareflexie u „mienkotvorných“ médií. Koľko úsilia venovali nedávno antikampani proti Kotlebovi. To sa im skutočne „podarilo“. Bez tak silne prepálenej kampane by sa županom nikdy nestal. Paradoxne ale v tomto prípade médiá urobili skutočne dobrú službu. Oni schopnosť reálneho videnia síce stratili, ale čo i len mierne kritický občan dostal šancu pochopiť, že Kotleba nebude ani tak nácko, ako „štandardný“ politik, ktorému ide o osobný prospech, či prospech širokej „rodiny“ až v tom úplne prvom rade.

Môžem sa samozrejme mýliť, ale mne príde postavenie zástancov referenda ako silne defenzívne. Som o tom presvedčený tým viac, čím agresívnejšie a mohutnejšie proti nim vystupuje druhá strana. Kdesi som čítal prianie, aby už bolo po tom referende. Aby to (kampaň, propaganda ...) už skončilo. Nezdieľam tento optimizmus. Ja si naopak myslím, že po referende to len začne.

Patrí k bežnému „pravicovému“ folklóru navážať sa do „tupovoličov“, hlúpych 40% (pričom reálny volebný výsledok smeru bol max. 25%). Dnes sa podobných „komplimentov“ dostáva skupine 400k, ktorí sa podpísali pod úplne legálnu žiadosť o vypísanie úplne legálneho referenda. Netrúfam si odhadnúť účasť na referende, ani počet odpovedí ÁNO. Zaujímavý bude tiež počet tých, čo sa síce zúčastnia, ale odpovedia NIE. Kedysi som pre ľudí používajúcich pre mňa úplne nepochopiteľnú logiku používal hanlivé označenia. Z toho som už vyrástol, zostalo len jedno veľké Nechápem.

Úprimne priznávam, už sa neviem dočkať. Ako asi bude vyzerať reakcia „liberálnej“ mašinérie, a to nielen tej mediálnej, povedzme pri výsledku 1,5 miliónov hlasov ÁNO? Podľa skúseností z iných krajín sa dá celkom dobre predpokladať, čo bude nasledovať v nepravdepodobnom prípade úspešného referenda. Slovo „demokracia“ dostane nový význam a Európsky súd bude zavalený podaniami so žiadosťou o súdne zvrátenie jasne a demokraticky vyjadrenej vôle ľudu.

Môžem sa mýliť, ale podľa mňa riziká prípadne úspešného referenda sú rádovo nižšie, ako prínos vizualizácie skutočných názorov, priechodu nespútanej búrky „tolerancie“ tej spoločenskej triedy, ktorá to tu má „pod palcom“. Ako ďaleko sú schopní zájsť? Doteraz sa jasne extrémisticky prejavoval len malý počet exemplárov (Weisenbacher, Schlesinger, mladý Havran). Ale čo napríklad taký Hvorecký, Flašíková a doteraz relatívne normálni ľudia z ich kruhov?

Z jednej strany je pravda, že zvýrazňovanie rozporov, rozdeľovanie spoločnosti na kontroverznej otázke nevyzerá byť prínosom. Z druhej strany: ak nejaký spor (rozpor, zjavne rozdielne názory) existuje, je možno najlepšie, ak sa prejaví v čistej forme čím skôr. Aj preto, možno hlavne preto sa referenda zúčastním.

Chcem vidieť prejavmi „tolerancie“ do červena rozpálenú „liberálnu“ socialistickú elitu.

Láka ma vidieť ľavú tvár tejto skupiny spoluobčanov. Doteraz sa totiž všemožne snažili presviedčať, že nám ukazujú tú pravú.
Tibor Pospíšil

http://pospisil.blog.sme.sk/c/372465/nenavistna-antikampan-ako-dovod-pre-ucast-na-referende.html

Uverejnené: 21.01.2015


Je referendum o rodine naozaj nevyhnutné?

Je „homofóbne“? Sú to vyhodené peniaze? Nebolo by lepšie použiť peniaze napr. na podporu mladých rodín?

Zaoberám sa tými otázkami už niekoľko mesiacov. Snažím sa lepšie zorientovať v tom, čo sa vlastne deje a prichádzam k záveru, že referendum o rodine by nebolo nevyhnutné, ak by rodinu neohrozovala nová zvláštna teória, ktorá hoci chce riešiť závažné spoločenské otázky, prináša extrémne riešenia a hazarduje aj s budúcnosťou celej spoločnosti.

Ide o tzv. RODOVÚ TEÓRIU, za ktorou stoja konkrétni ľudia ako napríklad Judith Butlerová, profesorka na Kalifornskej univerzite, ktorá za svoje tézy dostala niekoľko významných medzinárodných ocenení. Jedna z jej štúdií vyšla aj v slovenčine pod názvom Trampoty s rodom - feminizmus a podrývanie identity. Vízie a dôsledky tejto teórie sú v úplnom rozpore s kultúrnym nastavením euro-amerického prostredia. Aj preto sa proti nim v celej Európe postupne začína dvíhať vlna masívneho odporu.

Viem, že je nevyhnutné podporovať rovnoprávnosť mužov a žien. Viem, že je nevyhnutné bojovať proti diskriminácii menšinových skupín. Viem, že je nevyhnuté vychovávať deti v oblasti sexuality. Som presvedčený, že biblické a kresťanské posolstvo v týchto otázkach zohralo jednu z kľúčových úloh pri budovaní západnej kultúry, ktorá so zamozrejmosťou chráni práva žien a menších a má komplexný pedagogický systém. Je mi ľúto, že sa v týchto otázkach aj zo strany niekoľkých podporovateľov referenda za ochranu rodiny objavujú neprimerané trvdenia, ale po doterajšom skúmani tejto témy mi je zrejmé, že rodová neprináša dobré riešenia! V skutočnosti totiž vôbec nerieši jadro problému rovnosti mužov a žien ani diskrimináciu homosexuálne orientovaných ľudí, ale celý problém iba prehlbuje! Napriek tomu je masívne podporovaná Organizáciou spojených národov a Európskym parlamentom a postupne ovplyvňuje aj legislatívu v našej krajine.

Pozrite sa na niekoľko príkladov extrémnych dôsledkov rodovej teórie:

1. Homosexuálne páry majú právo nielen na partnerstvo, ale aj na adopciu detí.

Uznanie práva na homosexuálne partnerstvo je priama cesta k možnosti adopcie detí týmito pármi. Väčšina krajín, ktoré v Európe otvorili zákonnú možnosť homosexuálnych partnerstiev, musela do pár rokov legalizovať aj možnosť adopcie detí homosexuálnymi pármi. Ak totiž homosexuálne manželstvo je skutočným manželstvom, potom manželia majú ľudské právo aj na adopciu detí. Tak viackrát rozhodol Európsky súd pre ľudské práva a štáty, ktoré pri schvaľovaní homosexuálnych partnerstiev vôbec nemali v úmysle legalizovať adociu detí pre neheterosexuálne páry, boli následne legislatívnou cestou donútené adopcie schválť.

Slovenská vláda podporuje tento trend plnou podporou tzv. Jogjakartských princípov, kde sa v bode 24 tohto medzinárodného dokumentu hovorí: „Štáty prijmú všetky potrebné právne, administratívne a ďalšie opatrenia na zabezpečenie práva na založenie rodiny, a to aj v oblasti prístupu k osvojeniu alebo asistovanej reprodukcii, bez diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie či rodovej identity...“ (Viac informácií na http://www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf)

2. Informácie o homosexuálnom životnom štýle je potrebné čím viac šíriť v spoločnosti, hlavne medzi mladými ľuďmi.

Trend šírenia homosexuality ako bežného životného štýlu však prehlbuje napätie medzi hetero- a homosexuálne orientovanými ľuďmi v spoločnosti, pred čím majú často strach aj samotní neheterosexuálne orientovaní ľudia. Je dobre pracovať na tom, aby žiadna menšina nebola diskriminovaná ani kvôli svojej sexuálnej orientácii. Rodová teória však vidí riešenie v tom, aby sa homosexualita stala bežným životným štýlom v spoločnosti. Sexuálne cítenie však nie je možné nadiktovať ani naučiť . Ako je pre homosexuálne cítiacich ľudí neprijateľná myšlienka na heterosexuálny vzťah, tak je pre heterosexuála neprijateľná myšlienka na homosexuálny vzťah. To neznamená, že by sa tieto skupiny museli navzájom nenávidieť, nie je však ani prijateľné (a ani demokratické), aby to, čo je samozrejmé a blízke pre menšinu, sa muselo stať samozrejmým a blízkym aj pre zvyšok spoločnosti.

Napriek tomu sa na Slovensku od roku 2007 uskutočňuje Filmový festival inakosti pre LGBTI ľudí (lesby, gejov, bisexuálov, transgender a intersexuálov), ich rodiny, deti a priateľov prezentovaný na stránke www.ffi.sk. V tomto roku sa realizoval 22.-26. októbra a jeden z worshopov ponúkal nasledujúce témy: Ktoré praktiky sú najrizikovejšie? Je HIV to jediné, čo sa nás týka? Análny sex – výlučný spôsob, ktorým sa môžem nakaziť? Vieš navliecť kondóm ústami? Načo si dávať pozor pri vybratých sado/maso praktikách? A čo keď máme spoločné hračky? Workshop je otvorený pre deti od 15 rokov. Celý festival je dotovaný aj financiami z Úradu vlády SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a tiež Ministerstva kultúry SR. V roku 2012 išlo o čiastku viac cez 82 000,- €. (Viac informácií na http://www.vlada.gov.sk/stanovisko-podpredsedu-vlady-sr-r-chmela-k-tlacovej-sprave-iniciativy-inakost/)

3. Oficiálne prezentovanie loga rodiny založenej na manželstve muža a ženy predstavuje diskrimináciu voči neheterosexuálne orientovaným ľuďom.

Francúzski LGBTI aktivisti požiadali v decembri minulého roku ministerstvo spravodlivosti a ostatné spoločnosti použivajúce logo tradičnej rodiny, aby logo prestali používať pretože „je homofóbne“. Le Figaro prináša aj vyjadrenie Inter-LGBT šéfky pre boj s diskrimináciou Sylvie Fondacci: "Tento model nereprezentuje dnešnú francúzsku rodinu“. Viaceré spoločnosti stiahli svoje logo zobrazujúce rodinu, aby sa uchránili pred problémami. Počas niektorých demonštrácií hnutia za rodinu boli niektorí ľudia zatknutí za nosenie trička a vlajky s týmto logom. (Video z manifestácie na https://www.youtube.com/watch?v=wzztUId1HzE)

V tejto súvislosti sa v dôležitých dokumentoch a formulároch začínajú zamieňať položky "otec" a "matka" pojmami "rodič1" a "rodič2". Tak sa stalo napríklad vo Veľkej Británii, kde sa v pasoch od roku 2011používajú tieto nové pojmy. (http://www.cas.sk/clanok/207694/zbohom-mami-a-tati-v-pasoch-budu-rodic-1-a-rodic-2.html)

od minulého roku sa niečo podobné udialo aj na Slovensku. Ministerstvo školstva škostva pripravilo nové vzory prihlášok na vysokoškoslké štúdium, kde sa objavili dve nové konky s titulom "rodič" a "rodič". Komentár, ktorý sa následne objavil v časopise Pravda na vysvetlenie tohto kroku neznie veľmi presvedčilo, keď tvrdí, že táto nanajvýš zaujímavá úprava nemá nič do spoločné s celoeuróspkym trendom v tejto otázke.(Viď http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308762-preco-prekaza-slovo-rodic/)

4. Je potrebné čím skôr na sexuálnej výchove v školách odovzdať malým deťom informácie o možnosti vybrať si vlastné pohlavie v období dospievania. Trvalé manželstvo muža a ženy je považované za zastaraný stereotyp.

Napríklad vo Francúzsku pripravilo Ministerstvo školstva na túto tému publikáciu s názvomOcko nosí sukňu, ktorú v rámci sexuálnej výchovy postupne prináša na základné a stredné školy. Podobne sa postupuje aj v ďalších krajinách EU.

Na Slovensku Úrad vlády podporil sumou viac ako 19 000,- € vytvorenie inscenácie pre deti s názvom Anička Ružička a Tonko Modrinka alebo ako sa z Aničky stala faganička a z Tonka babev, ktorú realizovalo Bábkové divadlo na rázcestí. Deti sa tak majú učiť pozerať sa novými očami na svet muža a ženy. V podobnom duchu sa pripravuje aj metodika sexuálnej výchovy do škôl. (Viac informácií na http://www.ruzovyamodrysvet.sk/sk/hlavne-menu/javisko/pre-deti-100/anicka-ruzicka-a-tonko-modrinka)

V takomto duchu sa postupne pripravujú metodiky sexuálne výchovy v jednotlivých krajinách Európskej únie. Rodčia, ktorí v zahraničí nesúhlasia, aby ich deti navštevovali sexuálnu výchovu v takomto duchu, sa dostávajú do čoraz väčších problémov. Jestvuje zdokumentovaných stále viac prípadov, keď rodičia v USA, Nemecku, či Veľkej Británii pre svoju "tvrdohlavosť" reálne skončili vo väzení podľa aktuálne platnej legislatívy.

Tento tendencie majú za následok vytváranie chaosu v mysliach detí, ktoré postupne prichádzajú k tomu, že si nevedia vybrať svoje pohlavie alebo ho chcú viackrát meniť v priebehu svojho života. Tak dochádza ku absurdným situáciám, keď sa napr. študenti strednej školy rozhodnú, že sú ženského roku a dožadujú sa sprchovania v sprchách študentiek. Na základe takýchto požiadaviek bol vlani v januári 2014 v Kalifornii schálený zákon o transgenderizme, ktorý umožňuje každému výber pohlavia na základe aktuálneho cítenia a priznáva takýmto ľuďom rôzne práva.

V tejto súvislosti je zaujímavévyjadrenie, ktoré dal k téme uznávaný americký psychiater KEITH ABLOW: "Myslím si, že osoba trangender nejestvuje". Za tieto výroky sa však dostal pod mimoriadny tlak zo strany zástancov tohto zákona. Stal sa dokonca terčom vyhrážok smrťou (Viac na http://www.lifenews.sk/content/psychiater-keith-ablow-budem-hovori%C5%A5-proti-transgenderizmu-napriek-vyhr%C3%A1%C5%BEkam-smrti)

5. Spolu s neheterosexuálne orientovanými ľuďmi je potrebné dať priestor na prezentáciu v spoločnosti aj pedofilne orientovaným ľuďom.

V roku 2013 sa po prvýkrát zúčastnila na Pride pochode sexuálnych menšín v Prahe aj Československá pedofilná komunita (ČEPEK), ktorej cieľom je otvoriť vo verejnosti serióznu debatu o pedofílii. „Chceme, aby sa spoločnosť zbavila predsudkov, ktoré majú voči pedofilom. Myslíme si, že by to bolo prospešné nielen pedofilom, ale aj verejnosti celkovo,“ dočítame sa na stránke www.nejenhomo.cz. K diskusii okolo tejto otázky sa pozitívne vyjadrila aj riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pani Oľga Pietruchová. (Viac informácií na http://despiteborders.com/pedofilny-extremizmus-v-cr-a-jeho-odozva-na-slovensku-3)



Napriek zrejmému extrémizmu týchto riešení sa na šírenie RODOVEJ TEÓRIE v ostatných rokoch v Európskej únii aj na Slovensku sa minuli milióny eur, ktoré by sa mohli použiť napr. na podporu mladých rodín!

Rodovú teóriu však postupne prestávajú podporovať najvyspelejšie západné krajiny, aj keď predtým financovali jej výskum. Napr. Nórska vláda zastavila financovaniu Inštitútu rodovej rovnosti. (Viac na http://kurier.at/politik/ein-affront-fuer-die-genderforscher/822.768)

Naďalej sa však na rodovej teórii snažia zarobiť niektoré veľké finančné skupiny.

Rodová teória sa tak šíri v uhladenej rétorike rovnosti príležitostí muža a ženy a ochrany ľudských práv menšín a často ani národní politici nemajú možnosť hneď objaviť jej riziká.

Preto jej šírenie je aj na Slovensku podporované návrhmi národných projektov, ako je napr. Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv alebo Celoštátna stratégia rodovej rovnosti a ich kritici napr. z radov Matice Slovenskej sú povrchne označovaní za homofóbov.

Ak chceme ísť v našej spoločnosť týmto smerom, je to otázka spoločnej voľby. Myslím si však, že máme právo aj povinnosť o tejto voľbe otvorene hovoriť! Ak TOTO SMEROVANIE nechceme, referendum o ochrane rodiny je najlepšia cesta, ako vyjadriť svoj názor!

Nemyslím si, že výdledok referenda by vyriešil problémy ohľadom rodiny. Na ich riešenie je potrebné ďaleko viac úsilia a zjdenotenia všetkých síl v spoločnosti. Žiť manželstvo muža a ženy a prijať na seba zodpovednosť vychovávať deti je náročná úloha. Ak v nej mladí ľudia zostávajú osamotení, ľahko v nich narastie skepsa voči tomuto veľkému poslaniu. Toto znechutenie je potom veľmi ľahké zneužiť ľahkovážnymi tvrdeniami, že sex je iba zábava a maželstvo je záležitosťou rozpoznania sexuálnej orientácie.

Referendum však môže pomôcť - a verím, že už aj pomáha -, lepšie sa zorientovať v celej problematike a dáva možnosť zastaviť smerovanie, ktoré môže viesť do slepej uličky. Okrem toho nám môže pomôcť spojiť sily v komplexnom zápase na podporu rodiny. V ňom sme všetci čosi zanedbali: my kňazi, politici, ekonómovia a možno i samotné rodiny. V tomto úsilí však máme aj novú šancu ukázať, že hodnota rodiny je pre nás dôležitá, a že môžeme spojiť sily na jej podporu.

vdp. Roman Seko

http://seko.blog.sme.sk/c/373039/je-referendum-o-rodine-naozaj-nevyhnutne.html

Uverejnené: 21.01.2015


Svätý Otec: Práca nie je len tovarom, ale má svoju dôstojnosť

Vatikán/Ženeva 28. mája (RV) V Ženeve prebieha oddnes zasadanie Konferencie Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Svätý Otec pri tejto príležitosti napísal posolstvo, ktoré adresoval jej generálnemu riaditeľovi Guyovi Ryderovi. Svätý Otec posolstvo začína nasledovnými slovami: „Na počiatku stvorenia Boh stvoril človeka ako správcu svojho diela a poveril ho, aby ho kultivoval a chránil. Ľudská práca je súčasťou tohto stvorenia a pokračuje v tvorivej práci Boha. Táto pravda nás vedie k tomu, aby sme prácu považovali za dar a zároveň aj za povinnosť. Práca teda nie je len tovarom, ale má svoju vlastnú dôstojnosť a hodnotu. Svätá stolica vyjadruje svoje ocenenie za príspevok Medzinárodnej organizácie práce na obranu dôstojnosti ľudskej práce v kontexte sociálneho a ekonomického rozvoja prostredníctvom diskusie a spolupráce medzi vládami, zamestnancami a zamestnávateľmi.

Táto konferencia sa schádza v kľúčovom momente ekonomických a spoločenských dejín, ktorý kladie výzvy pre celý svet. Nezamestnanosť tragicky zväčšuje hranice chudoby (porov. Príhovor Nadácii Centesimus Annus Pro Pontifice, 25. mája 2013). Toto je obzvlášť skľučujúce pre mladých nezamestnaných, ktorí sa môžu veľmi ľahko demoralizovať, stratením vedomia svojej hodnoty a cítiac sa odcudzení spoločnosťou. V úsilí o rast pracovných príležitostí potvrdzujeme presvedčenie, že len «v slobodnej, kreatívnej, angažovanej a solidárnej práci ľudské bytie vyjadruje i pozdvihuje dôstojnosť vlastného života» (Evangelii gaudium, 192).“

Ďalšou výzvou, ktorej v tejto dobe musíme čeliť, je podľa Svätého Otca masová migrácia za prácou. Mnoho mužov a žien sa vydáva ďaleko od domova s nádejou na lepšiu budúcnosť, no častokrát sa stretávajú s nepochopením či vylúčením: „Po tom, čo podstúpili toľké obete, títo muži a ženy často nedokážu nájsť dôstojnú prácu a stávajú sa obeťami istej „globalizovanej nevšímavosti“. Táto situácia ich vystavuje ďalším nebezpečenstvám, ako sú hrôza obchodovania s ľuďmi, nútená práca a zotročenie. Je neprijateľné, aby sa v našom svete otrocky vykonávaná práca stala bernou mincou (porov. Posolstvo k svetovému dňu migrantov a utečencov z 24. septembra 2013). Toto nemôže pokračovať! Obchodovanie s ľuďmi je ranou, zločinom voči celému ľudstvu. Nadišla chvíľa, aby sme spojili svoje sily a aby sme spoločne pracovali na oslobodení obetí týchto obchodov a aby sme vykorenili tento zločin, ktorý zraňuje nás všetkých, počnúc jednotlivými rodinami, až k celej svetovej spoločnosti (porovnaj Príhovor novým veľvyslancom akreditovaných pri Svätej stolici z 12. decembra 2013).

Svätý Otec v posolstve ďalej zdôraznil potrebu posilniť už existujúcu spoluprácu a vytvoriť nové spôsoby napomáhajúce vzrastu solidarity. Toto si vyžaduje: úsilie v prospech uznania dôstojnosti každej osoby, uplatňovanie medzinárodných pracovných štandardov, plánovanie rozvoja, ktorý by mal na zreteli v prvom rade dobro ľudskej osoby, nové prehodnotenie zodpovednosti nadnárodných spoločností v krajinách, kde pôsobia, vrátane oblasti spravovania výnosov a investícií, úsilie o to, aby vlády uľahčili migrantom ich presuny na úžitok všetkým a aby tak zabránili obchodovaniu s ľuďmi a ťažkým podmienkam počas cestovania.

V závere posolstva Svätý Otec pripomína, že pre efektívnu spoluprácu v týchto oblastiach je potrebné stanoviť udržateľné ciele rozvoja. Sociálna náuka Cirkvi má byť oporou všetkých iniciatív na podporu ľudskej dôstojnosti a šľachetnosti práce. Na záver Svätý Otec udelil svoje apoštolské požehnanie všetkým snahám členov ILO v prospech nárastu dôstojnosti práce pre spoločné dobro celej ľudskej rodiny. Zasadanie Konferencie Medzinárodnej organizácie práce potrvá do 12. júna 2014.
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140528028

Uverejnené: 30.05.2014



Dnes je Utorok 25.februára 2020.
Dnes oslavuje meniny Frederik/Frederika
Zajtra oslavuje meniny Viktor

Najbližšie liturgie:
Torysky
Streda o 17:00 hod

Nižné Repaše
Utorok o 17:00 hod